Počas školy som pracovala ako čašníčka. Nie preto, že to bol môj vysnívaný plán, ale preto, že som chcela mať vlastné peniaze, chodiť s kamarátmi von a užívať si život. Postupne však vznikol paradox. Pracovala som preto, aby som mohla žiť, ale v práci som začala tráviť viac času ako doma či s blízkymi.
Keď som mala devätnásť, kamarát mi ukázal inú možnosť. Nebola som presvedčená, že je pre mňa. Nemala som skúsenosti a úprimne som nevedela, či to zvládnem. Rozhodla som sa však skúsiť ju. Začiatky priniesli aj neistotu. Zo školy a istoty som sa dostala do prostredia, kde bola veľká časť zodpovednosti na mne. Práve vtedy som pochopila význam ľudí, ktorými som obklopená.
Dnes chcem budovať vlastnú budúcnosť, ale nechcem pri tom prísť o veci, kvôli ktorým ju vlastne budujem. Rodinu. Priateľov. Cestovanie. Čas. Zážitky. Chcem raz vytvoriť bezpečné zázemie pre svoju rodinu, ukázať svojim deťom svet a zároveň byť dôkazom pre seba aj svoje okolie, že človek nemusí zostať tam, kde začínal. A som rada, že na tej ceste nemusím byť sama.
