Vyrastal som v malej dedine v úplne normálnej rodine. Po strednej škole som išiel študovať informatiku, pretože som vedel, že nechcem celý život pracovať manuálne. Zároveň som však cítil, že samotná škola asi nebude odpoveďou na všetko. Po prvom ročníku som si uvedomil, že vlastne neviem, kam chcem smerovať.
Nebol som podnikateľský typ. Bol som introvert, komunikácia s ľuďmi mi nešla prirodzene a nemal som kapitál na rozbiehanie vlastného podnikania. Napriek tomu som dal novej príležitosti šancu. Nie preto, že by som si bol istý, že uspejem. Skôr preto, že som pochopil, že ak nikdy neskúsim nič nové, ťažko môžem očakávať iný život.
Ani potom nešlo všetko rovno nahor. Po prvých výsledkoch som sa trochu uspokojil a stratil smer. Vtedy zohrali veľkú úlohu ľudia okolo mňa, ktorí ma podržali a pomohli mi vrátiť sa späť na správnu cestu. Dnes je pre mňa najväčšou hodnotou možnosť rozhodovať o vlastnom živote. Pracovať, športovať, cestovať, byť s rodinou a kamarátmi a pritom budovať niečo vlastné. Nečakám na deň, keď konečne začnem žiť. Chcem budovať budúcnosť a žiť zároveň.
